Mošková Lucia_Využitie Sandtray terapie v práci s úzkostným dieťaťom.

Svet, v ktorom žijeme, má veľa podôb, tvári, odleskov. Svet, ktorý vnímame, vidíme, cítime. Existuje však svet, ktorý je ťažko zmyslami uchopiteľný, logicky vysvetliteľný, emóciami spracovateľný. Drieme v útrobách ľudskej osobnosti a jeho zdrojom sú túžby, priania, predstavy, ktoré často nekorešpondujú s vedomými očakávaniami, vedomými prianiami a vedome prijímanými hodnotami. Psychické obsahy hlboko pod "nánosmi" nevedomia sú ako duchovia či tajomné magické potenciály, ktoré sa pomocou čarovnej moci projekcie a "hry" dostávajú na povrch a približujú sa vedomiu.

Čoraz častejšie sa vo svojej praxi školského psychológa stretávam s deťmi, ktoré sú úzkostnejšie, precitlivenejšie či senzitívnejšie. Často prežívajú intenzívnu tieseň či napätie bez konkrétneho ohrozenia a vnímajú svet okolo seba ako hrozivý a nebezpečný. Väčšinou ide o deti, ktoré sú extrémne hanblivé či introvertné. Veľmi citlivo reagujú na krik, zvýšenie hlasu, na nové situácie či cudzích ľudí. Aj úplne bežné a jednoduché veci môžu byť pre ne nesmierne náročné - pozdraviť či odzdraviť cudzích ľudí, ospravedlniť sa druhým, prijať gratuláciu na vlastnej narodeninovej oslave, byť stredobodom pozornosti. Nehovoriac o tom, keď sú na vyučovacej hodine vyvolané a musia odpovedať pred zrakmi ostatných. Tu do hry navyše vstupuje aj strach z nesprávnej odpovede, strach zo zlyhania. Každá zmena, každé odchýlenie sa od zabehnutej rutiny je výzva a častokrát boj. Vnútorný intenzívny boj sa prekonať.

Strach a úzkosť

Zrejme všetci dôverne poznáme strach ako emóciu, ktorá nás varuje pred ohrozením. V nebezpečnej situácii nám pomáha vyvolať správanie, ktoré môže viesť k úspešnému riešeniu nebezpečnej situácie, a teda je akousi osobnou varovnou strážou. Úzkosť i strach sú prirodzené ľudské emócie, ktoré ľudstvu slúžia na zabezpečenie prežitia. Avšak má to jeden háčik. Pri prežívaní strachu či úzkosti má človek tendenciu stiahnuť sa do seba a ochota poznávať okolie tým klesá. Ak tento stav trvá príliš dlho a je príliš intenzívny, môže to u detí komplikovať ich zdravý psychický vývin.

Strachom deti často dávajú najavo, že potrebujú mať pocit bezpečia a vyhľadávajú preto osobu, ktorá je pre nich zdrojom istoty. Pri pocitoch úzkosti dieťa prežíva nejasný pocit napätia a negatívne emócie, pri ktorých nevie pomenovať ich príčinu. Pri prežívaní úzkosti dieťa zápasí s úzkostnými myšlienkami a obavami. Neustále premietanie tých istých myšlienok a predstáv kol dokola dieťa prenasleduje. Často zaujíma rigidné postoje, ktoré sa prejavujú strachom z rizika. Úzkostné deti mávajú zlozvyky v podobe okusovania nechtov, vytrhávania si vlasov či ocuciavania si oblečenia. Vnútorný stav dieťa vníma ako znepokojenie, predtuchy, paniku, strach a neustály pocit byť v strehu. Zúzkostnené dieťa vníma svet ako nebezpečné a hrôzostrašné miesto.

Dospelý človek úzkosť navonok vyjadruje skôr slovami, zatiaľ čo deti úzkosť pomenovať nedokážu a dávajú ju najavo prevažne problematickým správaním, plačom, krikom, môžu ochorieť alebo sa uzavrieť do seba. Prejavy strachu a úzkosti sa behom vývinu výrazne menia. Dojčatá reagujú na desivé podnety úľakom a plačom. Odrastenejšie deti neskôr získajú skúsenosť, že dávať otvorene najavo strach je neprípustné. Pokiaľ sa im ho ale nedarí zvládnuť, prejavujú sa zmenou správania a znásobením strachov - napr. deti, ktoré sa boja príšer, sa môžu báť ísť spať, môžu mať strach z tmy či nočné desy. Ďalšími príznakmi strachu a úzkosti môže byť nočné pomočovanie či sociálna odťažitosť, ale tiež náhle výbuchy zlosti či prejavy agresivity voči vrstovníkom.

Využitie Sandtray terapie

Sandtray je projektívna a zážitková metóda, ktorá nám pomocou hry umožňuje efektívne vyhodnotiť aktuálnu situáciu a pozitívne ju meniť. Obrovským prínosom je pri práci s úzkostnými klientmi, keďže vo výraznej miere pomáha pri nadväzovaní kontaktu, znižovaní situačnej úzkosti, odhaľovaní osobnostných charakteristík a emocionality. Pri práci s pieskom sa odhaľujú nevedomé tendencie klienta, jeho túžby, priania, obavy, strachy a úzkosti, a to všetko v bezpečnom a slobodnom priestore, v ktorom je možné zrazu veci vidieť a zažívať inak.

Odkedy som začala vo svojej praxi využívať Sandtray, akoby som do svojej práce vniesla moc zázrakov. Často mávam pocit, že s deťmi, pri ktorých využívam prácu s pieskom, akoby sa diali zázraky. V priebehu tohto procesu dochádza k viditeľnému uvoľneniu vnútorného napätia, rozplynutiu nadmerného ostychu, sebakontroly a rýchleho ponorenia sa do tvorčieho procesu. Neraz som bola svedkom, ako dieťa v ťažkom emočnom rozpoložení, ktoré s okolím nekomunikovalo, odmietalo kontakt či priblíženie, pomocou piesku uvoľnilo svoje nahromadené napätie, vyrovnalo sa so svojimi negatívnymi emóciami, našlo nové zdroje energie a na konci sedenia sa do triedy vracalo dieťa, ktoré bolo ochotné spolupracovať a zapájať sa do diania na hodine, alebo sa aspoň o to pokúsiť.

Strach a úzkosť detských klientov, s ktorými pracujem, sa najčastejšie viaže na plnenie školských povinností a pocity menejcennosti. Dieťa sa bojí zlyhania, neustále sa porovnáva s ostatnými spolužiakmi, každú situáciu potrebuje mať pod kontrolou a v momente, keď nastane neočakávaná zmena, nastupuje výbuch negatívnych emócií, s ktorými si nevie poradiť. V tom momente sa buď dieťa stiahne do seba a prestáva komunikovať, alebo reaguje afektívne, plačom, krikom, "panikou". Výsledok je však v oboch prípadoch rovnaký, dieťa nie je schopné podať výkon a zlyháva. A vzniká začarovaný kruh... A tu je priestor, kedy nám Sandtray môže pomôcť zvládnuť tieto situácie.

Prácu s pieskom využívam pri úzkostných deťoch na vyjadrenie vlastných strachov, obáv, úzkostí. Keďže deti sú plné neuróz, tenzií a vnútorných konfliktov, tento malý a bezpečný priestor im poskytuje útočisko. A nie len to:

• pomocou piesku nadväzuje terapeut s dieťaťom vrelý, prijímajúci, priateľský a bezpečný vzťah,

• dieťa je prijímané také, aké je, jeho prežívanie a správanie je plne akceptované,

• nehodnotiaci a nedirektívny prístup terapeuta umožňuje dieťaťu slobodné vyjadrovanie emócií,

• nebagatelizujú sa jeho strachy a úzkosti, svoje negatívne emócie môže naplno a slobodne vyjadriť,

• využíva sa potenciál hry na odhaľovanie a spracovanie vlastných postojov, vzťahov voči osobám a veciam, hlavne z hľadiska ich afektívneho významu pre dieťa,

• dáva možnosť v bezpečnom prostredí prejavovať prípadné konflikty a problémy, odhaľovať sociálne aspekty osobnosti, ale aj poznávať svoje schopnosti, vedomé tendencie a povahové vlastnosti,

• zvedomovanie pocitov dieťaťa a postupné učenie sa ako s nimi zachádzať, predstavuje významný proces zrenia.

V nasledujúcej časti pomocou kazuistiky priblížim, ako môže byť Sandtray nápomocná pri práci so strachom.

Kazuistika

Lenka (11 rokov) navštevuje moju školskú poradňu už od začiatku školskej dochádzky, keďže v štruktúre poznávacích schopností bola prítomná nezrelosť CNS ako aj nezrelosť v emocionálnej a afektívnej oblasti, nedostatočné vôľové vlastnosti. Neskôr jej bolo diagnostikované ADHD a poruchy učenia.

Lenka je senzitívna a veľmi citlivá, čo z nej robí veľmi zraniteľnú osobnosť. Je veľmi ľahko "emočne rozhoditeľná" a prítomné neprimerané sociálne správanie sprevádzané úzkosťou pramení z vedomých a nevedomých očakávaní. Verejné vystupovanie pred celou triedou a podávanie výkonov vyvoláva silné pocity neistoty a zväčšuje jej stres. Nízka frustračná tolerancia tak u nej vedie k afektom. V záťažových situáciách reaguje buď utiahnutosťou a zahriaknutosťou, alebo naopak, keď je v úzkych, môže byť impulzívna až negativistická.

Prezentovaná práca s pieskom bola realizovaná v situácii, keď ju doviedla pani učiteľka potom, čo nezvládla odpovedať pred tabuľou pred zrakmi ostatných detí. Stiahla sa, prestala komunikovať, odmietala spolupracovať, na výzvy učiteľa nereagovala.

Snažila som sa Lenku podporiť v tom, aby mi skúsila popísať situáciu jej očami. Keďže nahromadené negatívne emócie boli príliš intenzívne a znemožňovali verbálny prejav, navrhla som jej prácu v piesku. Figúrky a predmety určené do piesku si starostlivo prezerala a keď zbadala "Bublinu", ako svoj strach a úzkosť nazvala, naštartovalo to proces tvorby v piesku (obr. č. 1).

Samu seba znázornila ako malú myšku (Jerry), ktorá bola umiestnená v kruhu, pretože svojmu strachu nedokáže uniknúť. Za ňou sa týčila obrovská "Bublina", ktorá predstavovala jej strachy a úzkosti. Uviedla, že najčastejšie "Bublinu" cíti v hlave. V náročných situáciách sa dokáže nafúknuť do obludných rozmerov a čím je väčšia, tým menej miesta jej ostáva v hlave na vedomosti a poznatky. Slová blednú, vedomosti miznú, jazyk oťažieva. Zrazu nevie vydať ani hláska. Niekedy má pocit, že si nedokáže spomenúť ani len na to, ako sa volá a do ktorej triedy chodí. Proste nič. Prázdnota v hlave a veľký obrovský tlak, ktorý cíti na hrudi. Postava ježibaby znázorňovala pani učiteľku, ktorá jej chcela dokázať, že nič nevie. Ostatné postavy stojace oproti boli jej spolužiaci, o ktorých sa domnievala, že sa jej vysmejú, ak čokoľvek povie. Vysmejú sa za to, ako číta, ako píše, aká je. Postava bojovníka s oštepom predstavovala spolužiaka, s ktorým má "problém", ale viac ho nekomentovala. Lenke som popísala, čo som videla a aj akým spôsobom stavala figúrky. V priebehu práce som sa zaujímala aj o to, ako sa cítila, čo prežívala.

V ďalšej časti som Lenku vyzvala, aby do pieskoviska pridala "niečo, vďaka čomu by sa myška cítila lepšie (obr. č. 2).

Na pieskovisku sa udiali zmeny: ako prvé umiestnila pred "Bublinu" tri ženské postavy, ďalej odstránila ostne, ktoré sa týčili za "Bublinou" a znázorňovali nezdolnosť strachu, dala preč "kruh", ktorý myšku obkolesoval, ježibabu posunula a otočila chrbtom, bojovníka s oštepom (spolužiak) dala preč z pieskoviska.

Tri ženské postavy znázorňovali mamu, asistentku učiteľa a školskú psychologičku. Maminka (princezná stojaca tesne za myškou), je pre ňu tou najdôležitejšou osobou, ktorá je s ňou stále. Pri nej sa cíti najbezpečnejšie. Ak nie je maminka nablízku, cíti strach. Keďže v škole s maminkou byť nemôže, veľmi jej pomáha, keď je s ňou na vyučovacích hodinách pani asistentka (postava stojaca napravo). Vtedy "Bublina" nie je až taká veľká. Akonáhle tam nie je, "Bublina" rastie. Za školskou psychologičkou zase môže zbehnúť vždy, keď to potrebuje. Ona jej vždy verila, podporovala ju a má ju veľmi rada. Keď je u nej, "Bublina", ostáva za dverami. Opäť som popísala to, čo som videla, aké zmeny som pozorovala, či už na pieskovisku, v držaní tela alebo vo výrazoch tváre. Zmeny som nehodnotila, ostala som len pri popise.

Následne na to som sa s Lenkou dohodla, že by mohla obrázok v piesku prestavať tak, akoby si priala, aby situácia vyzerala (obr. č. 3).

Na obrázku s pieskom pribudol špendlík (postava Luskáčika). Postavičku myšky vymenila za dievčenskú postavu otočenú smerom k "Bubline" ležiacej v piesku a pootočila postavy spolužiakov tak, že sa už nedívali jej smerom. Tri ženské postavy (matka, asistentka, psychologička) dala preč. Podľa slov Lenky, ich tam už nepotrebovala, lebo si s "Bublinou vedela poradiť sama. Teda za pomoci zázračného špendlíka, ktorý mal malú hlavičku a silné svaly a prebýval tiež v jej hlávke, tak ako aj "Bublina". Bol to jej pomocník a volal sa ZVLÁDNEMTO (s formulkou zvládnem to sme pracovali na predchádzajúcich sedeniach), ktorý keď pichol do "Bubliny", tá praskla (znázornila to položením Bubliny do piesku). Pichol do strachu, ten sa vyparil, pichol do obáv a tie sa rozplynuli. Vďaka tomu sa už nebála pohľadov spolužiakov a tí si ju prestali všímať. Opäť sme sa rozprávali o tom, ako sa Lenka cítila a kde to cítila. Prácu sme zakončili záverečným rituálom so sviečkou a prianím.

Do triedy sa Lenka vracala oveľa uvoľnenejšia, čo bolo viditeľné na držaní tela a výraze tváre. V priebehu práce s pieskom Lenka dokázala zvedomiť svoj strach, dala mu reálnu podobu, dokonca pomenovanie. Ujasnila si, kto v jej živote a v škole jej poskytuje oporu, podporu a bezpečie, no čo je najdôležitejšie, sama zistila, že so strachom sa dá bojovať a aj nad ním zvíťaziť. Na ďalších sedeniach sme s témou "Bublina" ešte ďalej pracovali. Na záver sme napísali príbeh o "Bubline" a ako sa s ňou dá bojovať, ktorý si Lenka vytlačila a podľa slov matky, si ho zvykne čítavať večer pred spaním.